Hrad Skároš

Skárošský hrad postavili na výbežku andezitového brala z kameňa, ktorý vyťažili priamo na mieste. V skalnom hrebeni vylámali kameň tak, že v ňom vytvorili asi sedem metrov hlboký zásek, ktorý potom slúžil ako suchá ochranná priekopa od severnej strany. Priekopa bola pri dne široká asi desať a pri hornom okraji asi sedemnásť metrov. Za ňou postavili obytno-obrannú vežu s pôdorysom zhruba 10,5x20 metrov so stenami silnými na prízemí asi 2,7 metra. Veža mala pravdepodobne tri podlažia. Takéto veže - v odbornej terminológii donjony (donžony) - bývali v 12. a 13. storočí stavebnými zárodkami hradov, napríklad aj Spišského, Krásnohorského, Trenčianskeho, ale aj Bratislavského.

Skárošský donjon predstavoval prvú stavebnú etapu hradu, realizovanú v druhej polovici 13. storočia Abovcami. Noví majitelia Drugetovci potom hrad okolo polovice 14. storočia rozšírili. Ťažením kameňa zarovnali skalný hrebeň pod donjonom a navyše vysekali na západnej strane, kde bol svah brala menej príkry, terénny stupeň. Na takto upravenej ploche potom zriadili hradné nádvorie a na jeho západnej strane jednotraktovú palácovú budovu s pôdorysom zhruba 8x22 metrov. Severne od donjonu postavili trojbokú hradbu, ktorá chránila ako predbránie hradný vstup. Do hradu sa totiž vstupovalo dreveným padacím mostom zo severnej strany cez spomenuté predbránie do prízemia donjonu a odtiaľ na nádvorie. V mieste predpokladanej mostnej konštrukcie je dodnes viditeľné nápadné zoskupenie kameňov, snáď základy stredového piliera mostu. Na nádvorí pravdepodobne stáli aj menšie hospodárske budovy z menej odolných materiálov, to by však mohol dosvedčiť až podrobnejší archeologický výskum.  

Šimon Zudar žil v časoch panovania kráľov Ladislava Pohrobka /1440-1457/, Vladislava Varnenčíka /1440-1444/ a Mateja Korvína /1458-1490/. Pôsobil ako diplomat a tiež organizátor a vojenský veliteľ ozbrojených akcií proti bratríkom. Vzhľadom na predbežné datovanie nálezov keramiky v ruinách hradu možno predpokladať, že sa tu normálne žilo /čiže hrad bol využívaný/ až do polovice 15. storočia. V tom čase sa mohol dostať do rúk bratríkov, ktorí boli v tunajšom okolí dlhé roky mimoriadne aktívni. Keď proti nim nový uhorský kráľ Matej Korvín rozpútal veľkú kampaň, stalo sa to osudným aj Skárošskému hradu a niekedy po roku 1458 bol dobytý a spustošený.