Územie
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
| Hustota obyvateľstva na km 2 | 73,6 obyteľov /km 2 |
| Rozlona v km 2 | 1 533,9 km 2 |
| Výmera územia v ha | 153 364 ha |
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
PÔDNY FOND
|
Z celkovej rozlohy okresu najviac (42,2%) zaberajú lesné pozemky, pričom tieto sú sústredené v severnej,severozápadnej a východnej , prevažne hornatej časti okresu. Južná a juhovýchodná rovinatá časť je odlesnená a nachádzajú sa tu len bodové a líniové porasty. V tejto časti je najviac zastúpená orná pôda ktorá zaberá druhý najvyšší podiel rozlohy regiónu (36,2%). Na treťom mieste (11,7%) sú trvalé trávne porasty sústredené viac v severnej a severovýchodnej časti okresu. Ďalej nasledujú zastavané plochy (4,3%). Záhrady, vodné plochy a ostatné plochy majú v regióne takmer zhodné zastúpenie a najmenej rozlohy zaberajú ovocné sady (0,3%) a vinice (0,1%) |
VODSTVO
Vo východnej časti okresu tečie Hornád, do ktorého sa vlieva Torysa a Olšava. Západnú časť okresu odvodňuje Bodva s Idou a Turňou. Malá časť okresu v okolí Slanca patrí do povodia Bodrogu.
Prírodné jazerá
V povodí Bodvy je jediným prírodným jazerom Sivé jazero v katastri obce Paňovce. Legenda hovorí že v dávnych dobách na tomto mieste stál hostinec, kde sa stretávali zlodeji, a lúpežníci. Keď raz v čase postu vo veľkom hodovali, zrazu sa hostinec prepadol pod zem a na jeho mieste vzniklo jazero -Sivé jazero. Z geologického hladiska jazero vniklo po zosuve pody z východnej strany doliny, ktorý vytvoril prírodnú hrádzu. Ešte začiatkom minulého storočia bolo jazero hlboké až 4 metre, momentálne je hlboké naximálne 50 cm a postupne sa zanáša a mizne.
Lokalita Slanských vrchov vzhľadom na svoj reliéf je viac vhodný na vznik prírodných jazier.Atraktívne sú hlavne jazerá Izra a Malá Izra. Prevažne Izra je z hľadiska turistiky nádherným miestom, ktoré má šance v budúcnosti prilákať milovníkov horskej turistiky i rekreantov vyhľadávajúcich oddych pri vode.
Toto jazero je uložené atypicky, jeho nadmorská výška je až 448 metrov, čo v porovnaní s okolitým prostredím z neho vytvára horké jazero. Vzniklo zosuvom pôdy, ktorá vytvorila prírodnú hrádzu, čím zamedzila odtoku vody z prostredia. Rozloha Izry je 3,7 hektára a miestami dosahuje hĺbku až 8 metrov.
Svojrázne čaro jazera preniklo až do slovesnej ľudovej tvorivosti, čím vznikla povesť o pôvode mena jazera. Údajne bola Izra dcéra tureckého veľkovezíra, ktorý velil vojskám, čo si podrobili celé Slanecko. Zamilovala sa však do uhorského grófa, ktorého veľkovezír nechal sledovať. Keď sa gróf s Izrou člnkovali na jazere, veľkovezír vystrelil z luku na grófa. Zasiahol ho, ale do vody za ním skočila aj Izra a jazerná hladina sa zatvorila nad oboma navždy.
Umelé vodné nádrže
Umelé vodné nádrže sú postavené na rieke Ida a Hornád. Na Ide sú vodné nádrže Bukovec a Hyľov. Na Hornáde je najvýznamnejšou vodná nádrž Ružín, ktorá je významnou zásobárňou vody pre Košice. Využíva sa na rekreačné účely a je na nej postavená prvá prečerpávacia hydroelektrárňa s reverznými turbínami na Slovensku. V južnej časti okresu v okolí Čane, kde sa ťaží štrk vznikli bagroviská, z ktorých sa niektoré využívajú aj na rekreačné účely.
NREASTNÉ SUROVINY
Z nerastných surovín majú hospodársky význam ložiská vápencov v západnej časti oblasti, ktoré sa ťažia v lome Včeláre a Drienovec a využívajú sa v stavebníctve a ako surovina pre cementáreň v Turni nad Bodvou. V tomto roku sa opäť začala prevádzka lomu Hosťovce, ktorý produkuje drvený kameň pre stavebné účely. Významným je ložisko kaolínu v katastri obce Rudník, ktoré ťaží firma KERKO Košice prostredníctvom svoje dcérskej spoločnosti KERKORUD.
Iné nerastné suroviny sa v oblasti hospodársky nevyužívajú a aj rozširovanie ťažby vápenca vzhľadom na umiestnenie lomov na hranici národného parku Slovenský kras je problematická. Prevádzka kameňolomov vzhľadom na vysokú prímes ílov v ústí doliny Miglinc pri Drienovci a východne od Modavy nad Bodvou bola zastavená. V minulosti sa na území ťažila, železná ruda, zlato a striebro (v severnej časti územia), antimon (Poproč) , tmavý mramor (Žarnov) a tiež hrnčiarska hlina v rôznych lokalitách ( Moldava nad Bodvou, Janík, Čečejovce) Z mineralogického hľadiska sú zaujímavé výskyty lignitu pri Drienovci a Paňovciach, ktoré však nevystupujú na povrch a kryštalické formy sadrovca v Moldave nad Bodvou, mliečneho opálu a serpentinitu v katastri obce Paňovce , hematitu a hlbinných metamorfovaných hornín z oblasti Hačavy.
V južnej časti v okolí Čane v sedimentoch rieky Hornád sa nachádzajú významné ložiská štrkov ktoré majú hospodársky význam a aktívne sa využívajú. Ťažbu tu realizuje koncern VSH a.s (Východoslovenské stavebné hmoty) a niekoľko malých firiem. V južnej časti katastra obce Kysak sa ťaží andezit ako stavebný kameň. Ložiská stavebného kameňa, štrkov a výpencov tvoria základnú surovinovú bázu stavebného priemyslu v Košiciach a jeho okolí.
Slanské vrchy svojou geologickou stavbou sú veľmi zaujímavou lokalitou z mineralogického hľadiska. V sopečných horninách a usadeninách sa nachádzajú aj polodrahokamy achát a opál. Významné ložiská opálu sú pri obci Dubník v Prešovskom okrese.
GEOMORFOLÓGIA
Centrálnu časť okresu Košice-okolie vyplňa Košická kotlina, ktorú na východnej časti ohraničujú Slanské vrchy, na severozálade Volovské vrchy reperezentované Medzevskou a Bodvianskou pahorkatinou. Najvýchodnejší výbežok Volovských vrchov -Čierna Hora zasahuje až na územie Košíc. Zo západnej časti je Kšická kotlina ohraničená planinami Slovenského Krasu. V kotline a v Bodvianskej pahorkatine prevažuje pahorkatinový a planinový reliéf s náplavovými kužeľmi a úvalinovitými dolinami v podhoriach. Vrchovinový a hornatinový reliéf Čiernej hory, Volovských a Slanských vrchov kontrastuje s planinovým reliéfom Slovenského krasu. Charakteristickým rysom Slanských vrchov je rozmanitosť, ktorá je daná zložitým geologickým vývojom. Masív vznikal postupne rozloženou sopečnou činnosťou. Z tohto dôvodu sa tu nachádzajú početné doliny, členitý horský reliéf so skalnými bralami.
GEOLOGICKÁ STAVBA ÚZEMIA
Košickú kotlinu vyplňajú neogénne íly, sliene, piesky a štrky, ktoré na niektorých miestach vyčnievajú na povrch. Inde sú pokryté štvrtohornými riečnymi usadeninami a sprašami. Vo Volovských vrchoch sa vyskytujú prvohorné i staršie usadené a premenené horniny s ostrovmi starých magmatických hornín. V strede Čiernej hory sa nachádzajú žulové horniny, okolo nich a v Slovenskom krase sú najmä druhohorné vápence a dolomity. Sopečné pohorie Slanské vrchy sa nachádza v Matransko-slanskej oblasti. Ich severná strana susedí s Beskydským predhorím, východná s Východoslovenskou nížinou, západná s Košickou kotlinou a južná s hranicami Maďarska. V tejto lokalite prevládajú najmä andezity a ich pyroklastiká.
PODNEBIE
Košická kotlina a nižšie polohy pohorí patria do teplej klimatickej oblasti. Pohoria ležia v mierne teplej a ich najvyššie časti v chladnej klimatickej oblasti.Z pohľadu zrážok celá oblasť patrí do mierne vlhkej oblasti..Z klimatického hľadiska je zaujímavá 4 km dlhá Zádielská tiesňava v severozápadnej časti oblasti , ktorá sa vyznačuje klimatickou inverziou, keď na dne tiesňavy je nižšia priemerná ročná teplota ako vo vyššie položených oblastiach. Tomu sa prispôsobila aj vegetácia, ktorá takisto vykazuje inverziu pásiem.
CHRÁNENÉ OBLASTI
Do západnej časti okresu zasahuje Národný park Slovenský Kras V intraviláne mesta Moldava nad Bodvou sa nachádza Moldavská jaskyňa, ktorá sa svojou celkovou objavenou dlžkou cez 4 km radí medzi prvú desiatku najdlhších jaskýň na Slovensku. Jaskyňa nie je sprístupnená a neuvažuje sa o jej sprístupnení ani v budúcnosti. Je však veľmi významná z nineralogického hĺadiska (výskyt kryštalických foriem sadrovca) a je podobne aqko mnohé ďalšie jaskyne v území ( Jasovská, Drienovská, Erňa...) zimoviskom chránených druhov netopierov. Okrem Národného paktu Slovenský Kras sa v okrese nachádzajú ďalšie chránené oblasti vo východnej časti okresu na území Slanských vrchov.
| 5 národných prírodných pamiatok |
| Drienovská jaskyňa |
| Herliansky gejzír |
| Jasovská jaskyňa |
| Kunia priepasť |
| Skalistý potok |
| 3 prírodné pamiatky |
| Čertova skala |
| Miličská skala |
| Trstinové jazero |
| 14 národných prírodných rezervácií |
| Bokšov |
| Bujanov |
| Havrania skala |
| Humenec |
| Jasovské dubiny |
| Krčmárka |
| Malý Milič |
| Marocká hoľa |
| Palanta |
| Sivec |
| Turniansky hradný vrch |
| Veľký Milič |
| Vozárska |
| Zádielska tiesňava |
| 7 prírodných rezervácií |
| Kloptaň |
| Malá Izra |
| Malé Brdo |
| Rankovské skaly |
| Slanský hradný vrch |
| Vysoký vrch |
| Zemné hradisko |
| 2 chránené areály |
| Perínske rybníky |
| pieskovňa Nižný Čaj |