KRÁTKA HISTÓRIA OKRESU

Život obyvateľov regiónu a jeho dejiny boli odjakživa ovplyvňované jeho polohou a prírodnými podmienkami. Archeologické nálezy z Jasovskej jaskyne a Veľkej Ružínskej jaskyne potvrdzujú predpoklad, že toto územie si vybral za svoje bydlisko už pračlovek. Blízke jaskyne krasu mu poskytovali ochranu pred divou zverou, pred zimou a pred nepriateľmi.

Na rozsiahlom území Karpatskej kotliny sa v mladšom období staršej doby bronzovej, niekedy v 16. storočí p.n.l., vyčlenili z rámca roľníckych osád opevnené remeselnícke strediská s vysokou rozvinutou špecializovanou výrobou. Tieto osady vďaka svojej hospodárskej prosprite otvorili cesty a nové možnosti dovtedy nebývalým kultúrnym a obchodným kontaktom s blízkymi, ale aj zemepisne vzdialenými oblasťami. Súčasne sprostredkovávali nové, progresívne vymoženosti z kultúrne a technicky vyspelejších oblastí východného Stredomoria, Anatólie a z východoeurópskych teritórií ďalej na západ, až mimo karpatského sveta a aj severne od Karpát až k Baltu. Aj na území dnešného východného Slovenska, v prostredí otomansko-füzesabonskej kultúry (cca 1700-1400 p.n.l.), vznikli opevnené osady remeselníkov a poľnohospodárov. Stali sa nielen strediskami výroby, ale aj spoločensko-administratívnymi a mocenskými centrami, ktoré vtlačili súvekému vývoju ráz vyspelej civilizácie. Osady s mohutnou fortifikáciou a urbanistickým riešením ich areálov, kultové miesta, pohrebiská, pamiatky hmotnej a duchovnej kultúry sú výrečným svedectvom úrovne vtedajšej doby, sú dokladom tvorivých schopností, zručnosti a umeleckého cítenia dávnych obyvateľov východného Slovenska.

 Podmienky pre vznik a rýchly vzostup opevnených osád na východnom Slovensku nepochybne vytvoril prudký rozvoj metarulgie farebných kovov, ktorý sa prejavil výrazne už na začiatku staršej doby bronzovej v bohatých kovových milodaroch v hroboch koštianskej kultúry. Vyhľadávanie a spracovanie medenej rudy z miestnych ložísk, neskôr i výroba bronzových predmetov ovlpyvnili rozvoj dovtedajších základných výrobných odvetví a prudko akcelerovali dynamiku celého spoločensko-ekonomického vývoja koštianskej kultúry

Zásah ľudu otomanskej kultúry zo Sedmohradska a horného Potisia do civilizačne vyspelého prostredia na území východného Slovenska vytvoril optimálne podmienky pre ďalší rozvoj otomansko-füzesabonskej kultúry, ktorá bola jednou z najpozoruhodnejších pravekých kultúr v strednej Európe. Opevnené osady boli nepochybne najvýznamnejším fenoménom vtedajších čias. Nie div, že ich výskumu sa venovala a naďalej venuje veľká pozornosť. K rozsiahlym výskumom dnes už svetoznámych lokalít v Košiciach - Barci a v Spišskom Štvrtku sa svojim významom priradil aj dlhodobý výskum opevnených osád a súvekého pohrebiska v Nižnej Myšli, ležiacej južne 15 km od Košíc. Systematický archeologický výskum tam od roku 1977 realizuje košické pracovisko Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, od roku 1988 v úzkej spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach. Od roku 1995 i za podpory občianskeho združenia Collegium Myssle.

Komplex opevnených osád a pohrebiska v Nižnej Myšli sa nachádza na výraznej vyvýšenine "Várhegy" nad sútokom riek Hornád, Torysa a Olšava. Túto v rámci celej Košickej kotliny strategicky výhodnú polohu s nadmorskou výškou 217 m využili na vybudovanie opevnenej osady a následné intenzívne, viacnásobné osídlenie celej lokality.

 V roku 1929 sa v Slanci našiel aj poklad rímskych cisárskych mincí. Zachránilo sa z neho osem kusov, pochádzajúcich z 3. storočia nášhoo letopočtu, čo dokazuje smerovanie cesty z rímskej provincie Dácia cez Slanský priesmyk do krajov severne od Karpát. Okolo roku 300, čiže v čase rímskych provincií, prešiel germánsky kmeň Vandalov z Haliče cez Slanský priesmyk do horného Potisia.

Územie okresu bolo poslednou domovinou Avarov , ktorí sa po dlhotrvajúcich suchách koncom 8. storočia presťahovali do údolí riek. Po príchode maďarských kmeňov sa na tomto území usadili príslušníci chazarsko-kabarského kmeňa Abovcov a rodu Bárca-Tekele.

V 11. storočí sa prevažne v severnej časti regiónu, ale aj na juhu pozdlž regiónu usadili nemeckí kolonisti, ktorých pozval do krajiny uhorský kráľ Béla IV po tatárskych vpádoch. Prvé trvalé osídlenie regiónu je písomne dokladované zo začiatku 13. storočia, keď územím prechádzali obchodné trasy vedúce zo severu na juh a tiež aj z východu na západ.

Nálezy nasvedčujú tomu, že Slanský priesmyk zohrával svoju úlohu už v dobách predhistorických. Išla tadiaľ cesta vedúca zo zemplínskeho Potisia k rieke Torysa a po jej brehu na sever cez Šariš do Haliče. Z V 11. a 12. storočí išla hlavná trasa obchodnej cesty zo Zemplína cez Slanský priesmyk, zo Slanca k Ruskovu a cez Olšovany k Toryse. Cesta zo Slanca v smere Rákoš, Bohdanovce, Nižná Hutka, Košice, ako ju poznáme z mapy Abaujskej stolice zo začiatku 14. storočia, bola využívaná len od čias výraznejšieho regionálneho vplyvu mesta Košice, teda od 13. storočia po bitke pri Rozhanovciach.

Roku 1312 kráľ Karol Róbert s vlastným vojskom obliehal kráľovský hrad Šariš, ktorý na príkaz Matúša čáka Trenčianskeho obsadil Demeter, syn Mikuláša. Matúš vyslal Demeterovi na pomoc proti kráľovi tisíc sedemsto najatých kopijníkov a tiež skoro všetku svoju vojenskú silu, aby svojou silou zahnali kráľa spod proti nim neobstojí a stiahol sa na Spiš, kde mu verní Spišiaci poskytli jazdcov aj pešiakov. S posilou sa kráľ vydal na ťaženie proti nepriateľom , ktorí medzitým začali dobývať mesto Košice aby sa pomstili za smrť palatína Omodeja. Tohto totiž v Košiciach Košickí Nemci - presnejšie Sasi - bez príčiny zabili. Keď im zvedovia ohlásili príchod kráľa, zanechali mesto aby zaujali čo najvhodnejšie miesto na bitku. Historici kladú miesto bitky na východný svah Košickej hory, ktorý sa zvažuje k Toryse smerom k Rozhanovciam. Na deň mučeníkov sv. Víta a sv. Modesta v piatok, na svahu hory vypukla taká krutá bitka, aká ešte nebola v Uhorsku od čias Tatárov. Košickí ozbrojenci, ktorí prišli na pomoc kráľovi Karlovi v kritickej situácii zvrátili bitku v prospech kráľa (údaje o tejto skutočnosti sú aj v iných prameňoch). Následným ocenením tejto pomoci, ktorý zrejme ovplyvnil celý ďalší vývoj mesta, sa stal rad privilégií udelených Košiciam Karolom z Anjou a jeho nasledovníkmi, ktoré Košice povzniesli na jedno z najvýznamnejších miest Uhorska.

Táto historická udalosť ovplyvnila aj rozvoj západnej časti okresu lebo mnohí obchodníci na výsadu Košíc vyberať od kupcov vysoké mýta a dane reagovali tak že obišli Košice a cestu na sever hľadali cez údolie Bodvy.V tomto storočí sa v Moldave vybudoval rozsiahly pivničný systém, ktorý sa využíval na skladovanie tovaru - najmä ovocia a vína. V južnej časti regiónu sa rozšírilo pestovanie viniča, príprava vlastného vína, hrnčiarstvo a niektoré ďalšie remeslá.

 V 15. storočí vypukli nepokoje súvisiace s bojom o uhorský trón. Kráľovná Alžbeta, vdova po zosnulom kráľovi Albertovi Habsburskom, na podporu práv svojho syna Ladislava Pohrobka voči Vladislavovi I. privolala českého žoldniera Jána Jiskru z Brandýsa. Z týchto čias sa zachoval historický nápis z roku 1452 na stene jasovskej jaskyne ktorý hlása víťazstvo vojsk Jána Jiskru z Brandýsa nad Jánom Huňadym

26. novembra 1683 sa pri Moldave zastavil poľský kráľ Jan III. Sobiesky, ktorý sa na čele víťazného vojska vracal spod Viedne, kde spolu so svojimi spojencami porazil turecké vojská. Bol to začiatok oslobodzovania územia spod tureckej nadvlády trvajúcej vyše sto rokov. V Moldave prijali kráľa s náležitou úctou a slávou.

Históriu okresu v 19. storočí silne ovplyvňovala blízkosť Košíc, mesta, ktoré bolo po Budíne druhým najvýznamnejším mestom starého Uhorska.

ADMINISTRATÍVNY VÝVOJ OKRESU

Územie okresu bolo obývané od doby kamennej a prechádzali nim viaceré obchodné cesty najmä z Dolnej zeme smerom na Spiš a Poľsko. O osídlení územia nám svedčí množstvo archeologických nálezísk, z ktorých najstaršie pochádzajú z obdobia 50 000 rokov pred n.l. Od 13. storočia do roku 1848 podstatná časť dnešného územia okresu Košice-okolie patrila do Abovskej stolice, neskôr do Abovsko-turnianskej župy. Severná časť /19 dnešných obcí/ patrila do Šarišskej stolice, neskôr do Šarišskej župy. Územie 9 dnešných obcí na západe boli v Turnianskej stolici, neskôr v Abovsko-turnianskej župe. Okres Košice-vidiek vznikol v roku 1923 mal s dnešným prakticky rovnaké hranice na severe, východe a z časti na juhu. Obce Zlatá Idka, Novačany, Paňovce, Cestice, Komárovce, Perín-Chým a územie ležiace na západ od nich patrili do samostatného okresu Moldava nad Bodvou. Podstatný rozdiel medzi okresom z roku 1923 a dnešným bol aj vnútri územia okresu. Vtedy do okresu Košice-vidiek patrilo aj 11 obcí, ktoré sú dnes súčasťou mestských košických okresov. Okres Košice, vytvorený roku 1960, mal vonkajšie hranice rovnaké s dnešným okresom Košice-okolie. Patrilo do neho aj mesto Košice, ktoré sa ako samostatný okres opäť oddelilo až v roku 1968. V prospech tohto okresu potom okres Košice-vidiek postupne stratil viaceré obce.

mapa okesu Košice-okolie s vyznačenými katastrami obcí